Cig Harvey - Si orchestrom i bombou

Prvá obeť nášho moderného sveta? Schopnosť žasnúť. Prostredníctvom súboru Si orchestrom i bombou nám Cig Harvey pripomína, že by sme si mali vážiť chvíle, z ktorých nám môže behať mráz po chrbte a ktoré môžu vzbudiť emócie v našich srdciach – okamihy, ktoré nášmu telu i mysli naznačujú, že sme v prítomnosti niečoho výnimočného. Cig Harvey v nás prostredníctvom zdanlivo obyčajných, všedných až banálnych výjavov každodenného života prebúdza úžas, obdiv i vzrušujúci strach z neznámeho a napĺňa ich jedinečnou energiou. Zasnežená ulica sa mení na priestor pokoja a očarenia, ktorý náhle narúšajú svetlomety áut pretínajúce belostnú scenériu. Okvetné lístky popadané do kaluže vytvárajú prírodnú fresku prekypujúcu životom. Mladé dievča v tmavom lese pozoruje rozkvitnutú magnóliu, ktorá by však mohla prísť o svoje jemné lupene už pri prvom nápore vetra… Tento súbor na pomedzí básne, denníka a ľúbostného listu zachytáva krehkosť existencie a nevysloviteľnú silu drobných okamihov každodenného života.

„Fotografia pre mňa vždy hrala úlohu pripomienky – pripomienky toho, že svet skrýva v sebe kus krásy a že môj fotoaparát to môže zaznamenať: je to mikroskop na pozorovanie sveta. Tieto fotografie predstavujú moje nádeje, moje obavy, moje lásky, moje starosti…“ Cig Harvey

Z farieb treba vyťažiť maximum. Cig Harvey si to uvedomila po návšteve očného lekára, keď zistila, že sa jej mení zrak. Jedna z jej priateliek o čosi neskôr poznamenala čosi, čo ju zaskočilo: „Farba nie je skutočná. Je to len spôsob, akým náš mozog interpretuje svetelné vlny.“ Pre osobu, ktorá celý život pracuje s farbou a vydala knihy s názvami Blue Violet a Emerald Drifter, nebolo ľahké niečo také počuť.

Jediný pohľad na tvorbu tejto umelkyne však dokazuje, že jej priateľka sa mýlila. V jej zátišiach a podivných hypnotických kompozíciách sú farby skutočnejšie než kedykoľvek predtým. Brilantne v nich odhaľuje ich prvotnú podstatu. Pretože pre náš mozog má každá farba – či už červená, modrá alebo zelená – svoju chuť, vôňu a auru; niečo neopísateľné, čo v našom vnútri spúšťa emócie, reakcie a inštinkty.

V jej svete nás hľadanie farby vedie cestou, ktorá znovu a znovu očarúva každodennosť a podnecuje naše zmysly. Cig Harvey sa však neobmedzuje len na jednoduché poetické či abstraktné obrazy. Do svojej tvorby vnáša aj vlastné úvahy. Tam, kde až príliš často nachádzame vysvetlenia postrádajúce myšlienkovú a konceptuálnu hĺbku, prinášajú knihy tejto fotografky prístupné a často intenzívne prežívané filozofické a vedecké úvahy. Jej tvorba je vďaka tomu komplexná a mnohovrstevná. Niektorí v nej uvidia predovšetkým estetickú rovinu, iní sa nechajú vtiahnuť do príbehu, ktorý nám ponúka.

V úvode jednej zo svojich kníh uvádza citát Henriho Matissa, ktorý vystihuje, prečo je jej fotografia taká výnimočná: „Prostredníctvom farby človek získava energiu, ktorá akoby pochádzala z čarodejníctva.“

Vstupné: 5€ (platí pre všetky výstavy v Umelke) / permanentka 19€

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2026. Pozrite si kompletný program festivalu.

Cig Harvey (1973) je spisovateľka a fotografka, ktorej tvorba skúma zmyslové zážitky s cieľom upozorniť na krásu a intenzitu obyčajných, každodenných vecí. Jej práca vychádza z prírodného sveta a sústreďuje sa na plynutie času a na to, čo znamená niečo cítiť. Chce, aby jej čitatelia pri jej tvorbe prežívali to isté, čo ona pri vzniku fotografií – telesný pocit, svedectvo čohosi magického vo svete plnom rozporov.

Jej diela sú zastúpené v zbierkach inštitúcií ako The Metropolitan Museum of Art, Museum of Fine Arts v Bostone, Portland Museum of Art, Philadelphia Museum of Art, Farnsworth Art Museum, Houston Museum of Fine Arts a Library of Congress a v mnohých ďalších.

Je autorkou piatich monografií vrátane najnovšej knihy Emerald Drifters, ktorú v roku 2025 vydalo vydavateľstvo Monacelli/Phaidon. Cig vystavovala a prednášala v galériách, múzeách a kultúrnych inštitúciách po celom svete, okrem iného vo Farnsworth Art Museum, Fotografiska v New Yorku a Tallinne či v Stenersen Museum v Osle. V roku 2023 bola protagonistkou krátkeho filmu Eat Flowers, ktorý sa kvalifikoval na Oscara. Jej texty a fotografie publikovali médiá ako The New Yorker, The Telegraph, The Sunday Times, The Virginia Quarterly Review, New York Magazine, The Wall Street Journal a The New York Times.

Cig žije v štáte Maine s manželom Dougom a dcérou Scout. Plynutie času a prírodné prostredie jej vidieckeho domova v nej prebudili vnímavosť voči mágii ukrytej v každodennosti.