Julia Fullerton-Batten - Konštrukcia minulosti

Výjavy (Tableaux) Julie Fullerton-Battenovej je viac než len zbierka fotografií; je to meditácia o histórii, pamäti a identite objektívom starostlivo inscenovaného vizuálneho rozprávania príbehov. Vychádzajúc zo svojej známej série Starý otec Temža (Old Father Thames) a Frida – Jedinečná vízia krásy a bolesti (Frida – A Singular Vision of Beauty and Pain) Fullerton-Battenová vytvára obrazy, ktoré sa pohybujú na pomedzi historického záznamu a mýtu a pozývajú divákov do pohlcujúcich svetov, kde je príbeh nesený svetlom, kostýmom a gestom. Každý záber je zložený s presnosťou režiséra, s jemnou rovnováhou, vďaka ktorej sú jednotlivé momenty vnímané ako nadčasové a zároveň okamžité. Prostredníctvom svojej praxe autorka preukazuje schopnosť fotografie osvetliť ľudskú skúsenosť v čase a naprieč kultúrou.

V Old Father Thames Fullerton-Battenová obracia svoju pozornosť na Temžu ako na čosi viac než len na rieku a prezentuje ju ako živý archív a javisko storočí ľudských príbehov. Na základe historických výskumov rekonštruuje epizódy od ľadových jarmokov a krstov až po tragédie, zločiny a príbehy o prežití. Séria je presvedčivá tým, ako sa archívny výskum transformuje na vizuálne rozprávanie príbehov. Každá fotografia sa odvíja ako miniatúrna dráma, scéna zamrznutá v čase, ktorá je však presiaknutá bezprostrednosťou, akoby ponúkala priame svedectvo. Samotná Temža vystupuje ako postava, ktorej vody nesú ozveny ľudského úsilia, rozmarov a smútku. Na jednej fotografii osamelá postava prechádzajúca cez zamrznutú rieku evokuje krehkosť a odolnosť. Na inej výjav radovánok alebo rituálu odzrkadľuje spoločenské a kultúrne rituály, ktoré po stáročia oživovali vodnú cestu. Fullerton-Battenová premieňa rieku na kanál pre ľudskú skúsenosť, idiosynkratickú, rozmarnú a často tragickú a súčasne vytvára priestor, kde sa stretáva história a predstavivosť.

Jej séria Frida – Jedinečná vízia krásy a bolesti skúma identitu prostredníctvom kultúrneho a umeleckého dedičstva. Fullerton-Battenová, inšpirovaná nebojácnym sebavyjadrením Fridy Kahlo, pracuje s autentickým odevom Tehuana a s miestami po celom Mexiku, od živej architektúry Luisa Barragána až po éterické kanály Xochimilca. Tieto fotografie sú zároveň poctou a invenciou, oslavujú odolnosť, krásu a bolesť Fridy Kahlo a zároveň ju pretvárajú na moderné svieže výjavy. Osoba na jednom zábere pripomína kultovú pózu Fridy, pričom pláva uprostred živých vôd Xochimilca a premieňa historický odkaz na filmovú snovú krajinu. Osobné sa tu prelína s historickým, skutočné s imaginárnym, a ponúka úvahy o identite, dedičstve a vytrvalosti ľudského ducha.

Julia Fullerton-Batten podčiarkuje bohatstvo súčasnej ženskej fotografie, kde sa inscenovaný príbeh stáva prostriedkom psychologického vhľadu, historického skúmania a sociálneho komentára. Jej práca prepája filmové rozprávanie, historický výskum a emocionálnu hĺbku a ukazuje, ako môže fotografia osvetliť zložitú ľudskú skúsenosť.

Výjavy od divákov vyžadujú, aby považovali fotografiu za viac ako dokumentáciu; je to médium na rozprávanie príbehov, spomínanie a kultúrnu reflexiu. Fullerton-Battenovej inscenované fotografie nesú emocionálnu, historickú a intelektuálnu váhu spojenia biografie, histórie a mýtu. Svetlo, oblečenie a gesto vytvárajú priestory, v ktorých môže divák reflektovať identitu, svedčiť o histórii a zapojiť sa do súhry osobnej a kolektívnej pamäte s jemnými odtienkami. V týchto výjavoch Fullerton-Battenová transformuje históriu a identitu a vytvára vizuálny jazyk, ktorý je intelektuálne prísny a emocionálne rezonujúci.

V ére, ktorej dominuje bezprostrednosť a prchavé obrazy, nám Fullerton-Battenovej dielo pripomína silu starostlivej, zámernej tvorby. Každý výjav je pozvaním na zastavenie sa, na vstup do vytvoreného sveta, na spojenie s ľudskými skúsenosťami, ktoré zobrazuje. Existujú tam, kde sa mýtus stretáva s pamäťou, kde sa minulosť a súčasnosť zbližujú a kde ľudská odolnosť, zraniteľnosť a tvorivosť nachádzajú plné vyjadrenie. Výjavy situujú Juliu Fullerton-Battenovú do línie súčasných fotografiek, ktoré používajú inscenovaný obraz na skúmanie seba a spoločnosti spolu s koncepčnou presnosťou Sophie Calleovej a spoločensky vedomou intimitou LaToye Ruby Frazierovej. Ponúkajú dielo, ktoré je intelektuálne presvedčivé a vizuálne pohlcujúce.

Anna Müllerová

Vstupné: 12€ (platí pre všetky výstavy v Dome umenia) / permanentka 19€

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2026. Pozrite si kompletný program festivalu.

Julia Fullerton-Battenová je celosvetovo uznávaná a vystavovaná umelecká fotografka. Jej doterajšia tvorba zahŕňa dvanásť veľkých projektov, ktoré vznikli počas desaťročí pôsobenia v tejto oblasti. Za svoju komerčnú aj výtvarnú tvorbu získala nespočetné množstvo ocenení a v roku 2008 získala titul Hasselblad Master. 

Popisy fotografií

Ofélia

Rieka Hogsmill, prítok rieky Temža, bola dejiskom ikonickej maľby Shakespearovej Ofélie od Johna Everetta Millaisa. Na motívy histórie rieky Temže Julia zrekonštruovala na tejto nádherne dramatickej fotografii scénu do posledného detailu. V tejto súvislosti uviedla: „Podarilo sa mi natočiť scénu presne na mieste, kde [Millais] vytvoril prvú časť obrazu v roku 1851... Každú jednu kvetinu, ktorá je na obraze prítomná, som replikovala na svoj obraz. Postarala som sa aj o to, aby mala moja modelka podobné vlastnosti, farbu vlasov a pokožky.“

Ľudia kúpajúci sa pri Tower Bridge

Na vrchole svojej slávy sa brehy rieky Temža pri London Bridge stali miestom zábavy, kde sa kúpali všetky vrstvy spoločnosti, najmä ženy a deti. No pre príliv, ktorý nastával každé 3 – 4 hodiny, sa kúpanie a opaľovanie zvyčajne prerušovalo. Na tejto fotografii Julia zobrazuje prostredie Temže v 50. rokoch, so ženami a deťmi v jednodielnych plavkách, prechádzajúcimi sa mužskými postavami, stánkami s jedlom a ďalšími atrakciami pripravenými na rýchly únik pred prílivom, pričom v pozadí dominuje Tower Bridge.

Sčítavanie labutí 

Sčítavanie labutí („swan upping“) sa začalo v 11. storočí pozdĺž rieky Temža, kde boli zhromažďované vzácne labute, aby im označili zobáky a určili vlastníka. Juliina fotografia oživuje tento tradičný obrad, ktorý sa koná každý rok vždy v treťom júlovom týždni. 

Grain Tower

Grain Tower, pobrežná pevnosť postavená v polovici 19. storočia, bola postavená na ochranu rieky Temža pred inváziou Francúzov. Nachádza sa 600 metrov od pobrežia, takže je prístupná len loďou počas prílivu a po vyvýšenom chodníku alebo hrádzi počas odlivu. Fotografia rekonštruuje príbeh z novín The Times z mája 1867 o Marii Eugenie, najmladšej dcéra kapitána E. F. S. Lloyda zo Spolku kráľovských inžinierov, ktorá zomrela pravdepodobne na tuberkulózu alebo pri smrteľnej nehode. Juliina fotografia zachytáva dôstojníka, ktorý nesie svoju milovanú dcéru po hrádzi k hrobu na pevnine.

Amy Johnsonová

Amy Johnsonová, prvá žena-pilotka, ktorá absolvovala samostatný let z Británie do Austrálie, zahynula vo vodách rieky Temža. Počas letu v nepriaznivom počasí Amy použila padák na únik, no márne. Juliina fotografia predstavuje tragickú smrť hrdinky, ktorej telo sa v hlbokých vodách rieky nikdy nenašlo.