Kľúčovou prácou je veľkorysá Chilling Panorama (2026, olej, akryl a asfalt, 200 x 250 cm), ktorá zobrazuje depresívny interiér hitlerovského „orlieho hniezda“ v bavorských Alpách. Zjavuje sa tu stojaca postava šéfa (vodcu, dozorcu) a pri ňom v bielom laboratórnom plášti výskumník (vedátor, kávový expert, miešač jedov?) . Všade pohodení skľúčení ľudia - ležiaci na stoloch, či laviciach. Nevieme, či sú ospalí, letargickí, omámení, či otrávení... Záverečnú bodku tvorí prízrak ľudskej lebky uprostred stola (vanitas), čo neúprosne pripomína márnosť a pominuteľnosť ľudských životov aj ideológií... (Chilling Panorama; Nightcap, obe 2026; predtým príznačný Silent Screem, 2026).
Vynára sa tu zlovestné orwellovské heslo z románu 1984: „Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť“. Teda dnešná moc rozhoduje o tom, aká bola minulosť. Preto to neustále prepisovanie histórie s vymazávaním pamäte, dátumov aj ľudí, presadzovanie dvojitého myslenia (doublethink) v rozličných verziách pokračuje. Tak sa šíria „alternatívne spomienky“, ktoré čoraz viac zamorujú naše prostredie a prenikajú do našich obývačiek. Objavuje sa aj mediálna a propagandistická manipulácia – od ideologických hesiel ku komerčnému „kávičkáreniu“. Uprostred zbortených obývačiek dominuje TV show amerických prezidentských gest, Putinové prejavy v telke aj povaľujúci sa obrázok s Leninom (Destroyed memory 1 a 2, obe 2026). Maliar modeluje naliehavé obrazy s remixom rozličných období – historické interiéry s holandským zátiším, popíjanie kávičky a súčasná „hybridná vojna“ histórie a obrázkov.
V obrazoch Michala Mráza je niečo tajomné a osudové. Dnes možno viac skľučujúcej melanchólie, „mrazivého“ smútku a absurdity. Mráz riedi nielen asfalt na „zašpinenie“ plátna, ale aj naše upravované alternatívne pravdy a spomienky...
Kurátor: Vladimír Beskid









